sobota, 10. januára 2015

Sounds of Saturday

Ahojte. :)
Učím sa na skúšky - myslím, že k tomu nič viac povedať netreba. :)
Tak vám prinášam zopár pesničiek, ktoré mi učenie spríjemňujú, ak je to vôbec možné.










Tak sa majte krásne, a snáď sa "vidíme" čo najskôr. :)


Nezabudnite ma sledovať:

streda, 7. januára 2015

Knihomoľská výzva 2015: Kniha, ktorej dej sa odohráva v inej krajine

Franz-Olivier Giesbert - Himmlerova kuchařka
Možno ste o tom ešte nepočuli (ja o tom viem tiež len pár mesiacov), no na Slovensku približne 5 rokov existuje organizácia s názvom Domov použitých kníh. Náplň ich práce je jednoduchá - zachrániť knihy pred vyhodením. A presne takto som sa na Vianočných trhoch v Bratislave dostala k Himmlerovej kuchařke. Knihy s tématikou druhej svetovej vojny ja môžem, ale nie také tie *samý dátum, samé meno, samá udalosť, žiadny príbeh*. Táto kniha takáto rozhodne nie je. No a čo, že sa nezakladá na skutočnej udalosti? Veď aj o tom sú knihy. Tuto je ten malý zádhrlík, pretože som ju začala čítať ešte minulý rok. No dočítala som ju až pár dní po začiatku nového roka, a tak mi snáď odpustíte, že som ju zaradila do Knihomoľskej výzvy 2015. :) Knihu som začala čítať hneď, ako som došla z trhov, a potom som ju len nerada odkladala. Dokonca som si zo začiatku ani neuvedomila, že je napísaná po česky. Úplne ma dostala touto vetou:
To jediné, co nás odlišuje od zvířat, nakonec není vědomí, které jim hloupě upíráme, ale sklon k sebelítosti: ten stahuje lidstvo dolů
Presne o tomto je táto kniha. Hlavná hrdinka neľutuje svoje rozhodnutia, pretože sa už stali.

nedeľa, 4. januára 2015

Výzva na rok 2015 pre knihomoľov!!!

Ahojte. :)
V prvom rade vám chcem do nového roka popriať, aby ste boli zdraví a šťastní, pretože čo viac vlastne k životu potrebujeme?
Dobre, toľko moja deep chvíľka. :)
Predtým, ako som išla na výšku, mi každý hovoril, že na čítanie nebudem mať čas. Pfff, možno hocikto iný, no ja nie. Na čítanie som si vždy rada urobila čas, aj keď to znamenalo, že som sa zvysoka vykašľala na zadania - veď koniec koncov, stačilo ich odovzdať až v zápočtovom týždni. A tak som zopár nocí pred koncom semestra venovala rysovaniu, počítaniu, pitiu kávy a premáhaniu sa. Preklínala som všetky chvíle počas semestra strávené nad facebookom a pri seriáloch, no nikdy by som si nezazlievala čas stravený pri knihách. Knihy sú pre mňa najlepší spôsob, ako vypnúť. A predsa som ich prečítala žalostne málo. 2014 bol pomerne ťažký rok - maturita, nástup na výšku, a tak som neprečítala také množstvo kníh, z ktorým by som bola spokojná. Koncom roka na mňa na Pintereste vyskočila skvelá výzva, a to 2015 READING CHALLENGE. Že som sa už do nej aj pustila vám snáď ani nemusím hovoriť. No to, že som namiesto čítania skrípt čítala Himmlerovu kuchařku, to mi je trošku blbé, pretože... predsalen, blížia sa skúšky a tak. Na druhej strane, keď ma vyhodia, aspoň budem mať čas na knihy. :D
*OPTIMIST: Someone who figures that taking a step backward after taking a step forward isn't a disaster, it's more like a cha-cha. 

pondelok, 22. decembra 2014

Po prvom semestri

Ahojte. :)
Keď si predstavím, že už takmer štyri mesiace uplynuli od toho, čo som sem pridala posledný príspevok, nestačím sa čudovať, ako rýchlo to zbehlo. Vo víre neodovzdaných zadaní, krátkeho spánku, nekončených prednášok a mojej nenapraviteľnej flegmatickosti som si na blog ani len nespomenula. (Ups!)
Teraz sedím doma, rozmýšľam, kedy mi praskne žalúdok, sledujem nekonečné množstvo vianočných filmov (tie nemecké na STVčke sú najlepšie), posúvam začiatok učenia ako sa len dá, a tak mi napadlo, že sem konečne niečo napíšem.
Keď som si pred rokom predstavila seba na výške, buď mi prišlo mierne nevoľno, alebo som sa smiala. Ja? Na výške? Zlý vtip. Veď ja sa o seba neviem normálne postarať.
Od 6.9. do 19.12. som doma strávila celkom 11 dní, naučila sa zašívať si ponožky a prať v rukách. (Neľutujem nikoho, kto perie v rukách, po poslednej "akcii" mám na prste nepeknú odreninu.) Ó, a som na seba veľmi hrdá, že som sa neznížila k vareniu párkov v rýchlovarnej kanvici.
A presne o tomto vám dnes chcem napísať. O tom, čo mi dal prvý semester na vysokej škole, a čo som vďaka nemu zistila.

Zistila som, že:
1. Bratislava je malé, malé mesto a všetko je blízko.
Och, ohromná Bratislava - prvé dni som prežila len vďaka Google mapám. Z päť minútovej cesty som urobila hodinovú. No ako sa hovorí - "Človek sa učí na vlastných chybách." (Tú časť, že "Génius sa učí sa chybách ostatných.", v tomto prípade vynecháme. ;) ) Keď má človek električenku, dokonca mu ani tak neprekáža keď namiesto 84 nastúpi na 94 a odvezie sa kdesi preč do Petržalky. (Aj keď mi Karin občas naháňala strach tým, že v Petržalke ma akurát tak niekto zabije - vtedy jej stačí zavolať a otravovať, kým nepríde autobus naspäť.) Po mesiaci som ale zistila, že keďže bývam teraz už len 7 minút chôdze od školy (na začiatku to bolo 10 minút, ale zlepšila som svoju schopnosť rýchlej chôdze.), električenku nepotrebujem. Vtedy som si začala dávať pozor, na aký autobusom nasadnem. :)

2. Káva má na mňa zaujímavé účinky.
Cestovala som celú noc a na cvikách z deskriptívnej geometrie mi pred očami učiteľa padala hlava. Hanbila som sa, ale nemohla som si nijako pomôcť. Prednášky z geodézie o siedmej ráno tiež neboli žiadna sláva. A potom som si povedala - skúsim si dať kávu. Spásonosná myšlienka! Hlavne koncom semestra, kedy na mňa nakopené zadania ziapu: "Spamätaj sa!" a času je málo. Dokončíš ich v utorok, resp. v stredu o 2 ráno, v stredu o siedmej máš prednášku. Čo to znamená? Spať môžem štyri hodiny. Kedysi by sa mi to zdalo ako niečo hrozné, teraz mi to nepríde ako úplný luxus, ale stále lepšie, ako nič. Potom si ráno hodíš kávu a si sviežejší ako spolužiaci, ktorí oproti tebe spali dlho predlho.

3. Sebaľútosť nepomáha
Znova téma zadania. :) Celý semester som ich odkladala - veď je ešte čas. Potom ostáva týždeň do konca semestra a 4 nedokončené zadania. Vtedy nepomáhajú slzy, letargia - sebaľútosť! Vtedy si treba sadnúť na ten lenivý a všetkoodkladajúci zadok a dokončiť to. Človek bez spánku vydrží koľko - 4 dni? Neviem, ale povedala som si, že to risknem. Stačí vypnúť facebook, nepozerať najnovšiu časť Hart of Dixie hneď v deň, kedy vyšla, a odrazu mám kopec času urobiť všetko, čo potrebujem, a dokonca sa aj vyspať.


4. Občas keď niečo nevieš, stačí sa usmievať.
Mlčať je niekedy zlato, a ak k tomu pridáte úsmev, nebudú sa na vás až tak hnevať. :)

Toľko nadnes. :)
Ahojte!

Nezabudnite ma sledovať:

utorok, 2. septembra 2014

Z morskej peny zrodená.

Ahojte! :)
Čo sa týka lakovania nechtov, som totálny neschopa. Nikdy sa to nezaobíjde bez šmúh, špinavých prstov a množstva tampónikov namočených v odlakovači okolo mňa. A tak som sa naštvala, povedala som si, že kašlem na lakovanie, a začala som po nechtoch capkať lak. Jeden, druhý, tretí. Všetko to malo veľmi zaujímavý výsledok, až nato, že sa to nikomu z môjho okolia nepáči. Mne áno, takže... Je mi to jedno. :D

Keď som sa ráno zobudila a pozrela na svoje nechty, prvé, na čo som si spomenula, bolo more. A práve preto tento názov. Pripomínajú mi spenené more pri západe slnka. 2.9. úplne super, že? :D


Prvá vrstva je biely lak z kolekcie Rita Ora od Rimmel-u v odtieni 703 white hot love. Kúpila som si ho len cez víkend a, úprimne, čakala som od neho trošku viac, no v každom prípade som spokojná. Druhá vrstva je tyrkysový odtieň 399 od značky Vollare cosmetics. Vrstvu číslo 3 som urobila zlatým lakom od Gabrielly Salvete, konkrétne je to odtieň 104. 
Je len na vás, či to skúsite urobiť hubkou, alebo len štetinkou laku.

Nezabudnite ma sledovať: